Svet je plný kresťanov, ktorí oslavujú panenskú čistotu

Naša duchovná matka, svätá katolícka Cirkev, ktorá s láskou objíma všetky svoje deti, pestuje a veľmi odporúča panenstvo, ten vznešený spôsob života, o ktorom sám Spasiteľ hovorí: "Nie všetci pochopia toto slovo, iba tí, ktorým je to dané." (Mt 19,11) Pannami sú všetky tie osoby, ktoré sa vážne rozhodli alebo aj sľubom zaviazali zrieknuť sa z lásky k Bohu manželstva, chrániť si telo i dušu pred každým hriechom nečistoty, či už myšlienkou, slovom alebo skutkom, a celú lásku svojho srdca darovať jedine Bohu, čiže v smrteľnom tele viesť anjelský život.

Mučeník Justín v liste rímskemu cisárovi spomína množstvo kresťanov, ktorí sa v prvom a druhom storočí Cirkvi zasvätili v panenstve: "Možno vidieť veľa šesťdesiatročných a sedemdesiatročných kresťanov, ktorí od svojej najútlejšej mladosti neprestajne nasledovali učenie Ježiša Krista a pritom žili v neporušenej svätej čistote." Svätý Cyprián, kartáginský biskup a mučeník, píše: "Svet je plný kresťanov, ktorí oslavujú panenskú čistotu." Ten istý svätec píše: "Panny sú najkrajšie a najmilšie kvety v záhrade Cirkvi, najvyvolenejšie ovečky Kristovho stáda, najutešenejšia podoba jeho svätosti, najdokonalejšie majstrovské dielo jeho božskej milosti." Svätý Hieronym chváli panenstvo takto: "Boží Syn sa zjavil na tejto zemi a založil novú rodinu, aby mal aj na zemi anjelov, ktorí by sa mu klaňali, ako sa mu klaňajú anjeli v nebi. Panenstvo si tak získalo Božieho Syna, že sa chcel narodiť iba z Panny. On sám je panenský, celá jeho rodina je panenská."

Panenstvo je stav, ktorý si v prvých a všetkých storočiach Cirkvi vyvolili tisíce a tisíce kresťanov obojeho pohlavia, hoci pre jeho vznešenosť možno ho voliť a zachovať len s osobitnou Božou milosťou.

Aj keď je pozemská láska čistá, je iba temným, slabým plamienkom oproti nebeskej žiare, ktorú zapaľuje Kristus v čistých, jemu zasvätených dušiach. Telesné radosti sa ľahko zakalia, bolesť a utrpenie ich ničia. Ale duchovné radosti panenskej duše, útechy, ktoré zakusuje, obetovania, ktorými sa odovzdáva, plnosť nedelenej lásky, ktorou sa zasväcuje nebu, všetky tieto milosti a výsady panenského života vyvierajú z nadzemských prameňov, ktoré nemôže nič pozemské zakaliť. Láska k Spasiteľovi je ohniskom všetkých želaní, žriedlom všetkých radostí, cieľom všetkého úsilia, posilou vo všetkých prácach a útechou v každom utrpení.

(Filotea, Rím 1984, III. časť, 30. kap., str. 207-210)